Akým spôsobom sa lieči cukrovka?

Medzi základné ciele liečby cukrovky  patrí:

-  zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta (umožnenie žiť aktívny, plnohodnotný     život)

-   odstránenie  klinických  príznakov cukrovky( napr. zvýšeného smädu, močenia)

-  optimálna  metabolická kompenzácia

- komplexná liečba sprievodných ochorení ( napr. vysokého krvného tlaku, porúch  v hladinách krvných tukov, obezity ).

 -  predchádzanie (prevencia) akútnych a chronických komplikácií cukrovky

 -  udržanie rastu a správneho vývoja

 -  zníženie úmrtnosti (mortality)

Liečba pacienta s cukrovkou je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu ( edukáciu, diétu, fyzickú aktivitu) a farmakologickú liečbu ( liečba tabletkami- orálnymi antidiabetikami, liečba inzulínom).

Pre každého pacienta  je nutné stanoviť individuálne liečebné ciele, ktoré  závisia od jeho veku, sprievodných ochorení, vzdelania a socioekonomických podmienok. U starších pacientov a hlavne tam, kde sa cukrovka začala po 70 roku života, používame menej prísne kritériá metabolickej kompenzácie.

Medzi základné nefarmakologické piliere liečby  cukrovky  patrí zmena životného štýlu , ktorá zahŕňa diétny režim, pravidelné stravovanie, dostatok fyzickej aktivity a samozrejme aj vyhýbanie sa fajčeniu. Základom liečby oboch typov cukrovky je výchova- vzdelanie  (edukácia ) diabetika. Preto je potrebné  každého diabetika na začiatku ochorenia poučiť o podstate choroby, možnostiach liečby, diétnom,  pohybovom režime. Dôležité je tiež získanie potrebných zručností ( napr. podávanie inzulínu, meranie hladín krvného alebo močového cukru).

Diétna liečba cukrovky:

 V súčasnosti sú  základné štandardy diétnej liečby cukrovky totožné s pravidlami racionálnej  výživy. 

 - Optimálny príjem energie -   na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela  ( napr.    zníženie energetického príjmu ak má pacient nadváhu a obezitu alebo naopak zvýšenie energetického príjmu u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja ).

 - Nízky príjem tuku -  menej ako 30% denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú  energetickú hodnotu. Spálením 1 gramu tuku vzniká až 39 kJ ( 9 kilokalórií), čo je približne dvakrát toľko ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť , sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v  mlieku a  mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť  príjem  nasýtených  tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu ( slanina,  masť, mastné mäso, loj, vnútornosti ) .

Zvýšiť príjem predovšetkým mononenasýtených  mastných kyselín ( olivový olej), a zvýšiť príjem n-3 nenasýtených mastných kyselín (  ryby  a morské živočíchy).

Znížiť príjem cholesterolu na menej ako 300mg/ deň ( potraviny s najvyšším obsahom  cholesterolu sú  hlavne  mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok) .

Stužené rastlinné tuky a margaríny výrazne obmedzujeme ( napr. v suchom  pečive, koláčoch, sušienkach , krekeroch). Sú zdrojom tzv. trans- foriem mastných  kyselín. Tieto mastné kyseliny sú pre organizmus škodlivé lebo zvyšujú hladinu škodlivých tukov  v krvi.

Z mäsa a mäsových výrobkov uprednostňujeme chudé druhy, mastné druhy sa snažíme vyradiť úplne . Pri mlieku a mliečnych výrobkoch  vyberáme mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku . 

 -  Optimálny príjem bielkovín-  celkový príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10-15% denného energetického  príjmu( 0,8 g / kg ideálnej hmotnosti pacienta/deň). 50% by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, 50% rastlinného pôvodu. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi ( mlieko, smotana alebo mäso) alebo s cukrami ( zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu  preferujeme hlavne chudé mäsá ( napr. kuracie, morčacie), odtučnené mlieko, nízkotučné  mliečne výrobky a vaječný bielok.  Z rastlinných zdrojov sú to hlavne strukoviny ( hrach, fazuľa), sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny , ktoré obsahujú  všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú  iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Preto čisto vegetariánska  strava nie je pre diabetika úplne vhodná.

 - Zvýšiť príjem zložených (komplexných ) cukrov - mali by tvoriť viac ako 55% denného energetického príjmu , jednoduchý cukor menej ako 10% energie.

Jednoduché cukry ( cukor ktorý používame ako sladidlo - kockový, práškový alebo kryštálový,  med, cukrovinky) by  mal diabetik výrazne obmedziť. Cukor ako sladidlo možno  nahradiť umelými nekalorickými sladidlami(napr. aspartam, cyklamáty). Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je ovocie sladšie tým viac jednoduchého cukru obsahuje.  Preto z ovocia preferujeme  menej sladké druhy ( napr. grapefruity, zelené jablká)

Medzi zložené cukry patria hlavne rastlinné škroby ( napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky,  všetky druhy zeleniny, ovocie)  Zložené cukry by mali tvoriť  základ stravy  diabetika.

Na odhad množstva  cukrov ( sacharidov) v jednotlivých potravinách sa používa tzv, sacharidová jednotka. Jedna sacharidová jednotka obsahuje približne 10 gramov využiteľných sacharidov. Sacharidové jednotky majú význam hlavne u  diabetikov liečených inzulínom, ktorí si podľa nich môžu určiť  množstvo  krátkopôsobiaceho inzulínu, ktorý si podávajú  pred určitým jedlom( raňajky , obed, večera).

 - Zvýšiť príjem vlákniny – 25-35 gramov  denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných  zložených cukrov ( polysacharidov) a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustné vlákniny ( nachádzajú sa hlavne v strukovinách, zelenine, ovocí ) tým, že spomaľujú vstrebávanie glukózy z čreva majú priaznivý účinok na zníženie krvného cukru predovšetkým po jedle,  majú aj   pozitívny efekt na zníženie  hladín škodlivých tukov  v krvi.  Nerozpustné vlákniny ( nachádzajú sa  v obilninách- hlavne celozrnných ) pôsobia pozitívne predovšetkým proti zápche.

 - Optimálny  príjem  vitamínov a  minerálnych látok. Pri zmiešanej a dostatočne pestrej strave sú minerálne látky a vitamíny obsiahnuté  dostatočne. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie , preto je dôležité aby aj v zimných mesiacoch bol ich dostatočný príjem .

 - Znížiť príjem poživatín – znížiť príjem kuchynskej soli  na menej ako 5 gramov denne. Odporúča sa  znížiť príjem  údených a pečených požívatín a jedál pripravovaných  dlhý čas pri vysokej teplote, odporúča sa pri príprave jedál menej vyprážať  a piecť, vhodné je  používať riad, ktorý umožní prípravu s minimom tukov ( napr. teflónové panvice).

 - Príjem  alkoholu – menej ako 30 gramov denne. Z alkoholických nápojov je  vhodná príležitostná  konzumácia kvalitného   suchého červeného vína ( nie viac ako 2 decilitre  denne). Tvrdý alkohol a pivo sa neodporúča.

 - Príjem tekutín u diabetika. Optimálny je príjem 2-3 litre denne. Vhodné sú neenergetické tekutiny( nesladené minerálne vody s nízkym obsahom sodíka, čistá voda, voda s citrónom, nesladený  čaj). Nevhodné sú sladené limonády ( napr. Coca - Cola,  tonik).

 - Frekvencia  príjmu jedál -  pravidelný režim a pravidelné stravovanie v menších množstvách  4-5 x denne.

 - Optimálna kultúra stolovania – jesť vždy  pri stole a v sede, nespojovať jedlo so žiadnou  inou činnosťou ( napr. čítanie pri jedle),  jesť pomaly, neprehĺtať veľké sústa jedla .

 Fyzická aktivita u pacienta s cukrovkou:

Pravidelná a primeraná fyzická aktivita je dôležitou súčasťou liečby cukrovky.

Priaznivé účinky dlhodobej a pravidelnej fyzickej aktivity u diabetikov:

-          zlepšenie citlivosti tkanív na inzulín ( zníženie inzulínovej rezistencie) predovšetkým u diabetikov 2. typu

-          priaznivý efekt aj na ostatné  klinické prejavy metabolického syndrómu ( vysoký krvný tlak , poruchy v hladinách krvných tukov, obezita)

-          zvýšenie fyzickej zdatnosti

-          psychologický účinok ( relaxácia, pocit spokojnosti)

Pri cukrovke 1. aj 2. typu odporúčame tzv. aeróbny typ cvičenia, pri ktorom dochádza  hlavne k odbúraniu tukov. Záťaž by mala byť submaximálna ( t.j. 60-90% maximálnej záťaže určenej tepovou frekvenciou  220-vek) v dĺžke 20-30 minút , ak sa vykonáva 4-5 –krát týždenne a 45-60 minút, ak sa vykonáva 2-3- krát do týždňa.  Odporúča sa , aby tepová frekvencia u diabetikov do 60 rokov  nepresiahla počas cvičenia 125 tepov za minútu  a u diabetikov nad 70 rokov by tepová frekvencia počas cvičenia nemala presiahnuť 100 tepov za minútu.

Prečo prestať fajčiť?

Fajčenie obzvlásť škodí pacientom s cukrovkou. Výrazne zvyšuje riziko rôznych srdcovo-cievnych  ochorení  (napr.  infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, odumretia postihnutej časti nohy- gangréne). 

Farmakologická liečba:

Pri cukrovke 1. typu na dosiahnutie optimálnej metabolickej kompenzácie treba podávať inzulín a to takým spôsobom, ktorý čo najvernejšie napodobňuje sekréciu inzulínu tak ako je  to u zdravých ľudí.

Pri cukrovke 2. typu  sa uplatňuje v liečbe tzv. stupňovitý prístup. V prípade ak hodnoty krvného cukru nalačno aj po jedle nie sú v rozmedzí , ktoré sa približujú  normálnemu stavu, vtedy   k diétnym, režimovým opatreniam pristupuje aj liečba tabletami tzv. orálnymi antidiabetikami. Ak ani tie nestačia na zlepšenie kontroly krvného cukru  je ďalším krokom aj pri cukrovke 2. typu liečba inzulínom.

Liečba tabletkami ( orálnymi antidiabetikami) predstavuje liečebnú možnosť  predovšetkým v liečbe cukrovky 2. typu . V liečbe cukrovky 1. typu  tabletky nepoužívame.

Liečba tabletkami však v žiadnom prípade nenahradzuje diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia. Spočiatku v liečbe volíme jeden druh tabletiek , ak nie je dostatočný efekt môžeme podávať kombináciu tabletiek ( orálnych antidiabetík) s rôznym mechanizmom účinku.

Podľa mechanizmu účinku  rozdeľujeme orálne antidiabetiká do niekoľkých skupín:

1. lieky  zvyšujúce citlivosť tkanív na inzulín ( inzulínové senzitizéry)     

  biguanidy ( metformín)

  tiazolidíndióny ( pioglitazón, rosiglitazón)

2. lieky   stimulujúce vylučovanie vlastného  inzulínu z B- buniek pankreasu( inzulínové sekretagogá)

deriváty sulfonylmočoviny ( napr. gliklazid MR, glimepirid, glipizid, glibenklamid)
deriváty meglitinidu ( napr. repaglinid, nateglinid)

zosilňovače inkretínového účinku ( inhibítory dipeptidylpeptidázy-IV)

3.   lieky obmedzujúce vstrebávanie cukrov v tenkom čreve        

 inhibítory enzýmu alfa – glukozidázy ( napr. akarbóza,  miglitol, voglibóza)

Pri výbere jednotlivých skupín  tabletiek zohľadňujeme rôzne kritériá, ako sú : vek pacienta, trvanie cukrovky, hmotnosť, dominancia  zvýšeného cukru nalačno( hyperglykémie nalačno) alebo zvýšeného cukru  po jedle ( postprandiálnej hyperglykémie).Ohľad treba brať aj na súčasnú prítomnosť  porúch v hladinách krvných tukov ( dyslipoproteinémií) vysokého krvného tlaku ( artériovej hypertenzie) , komplikácií cukrovky a samozrejme aj  na prítomnosť prípadných  nemožností použitia (kontraindikácíí) jednotlivých skupín tabletiek.