Cukrovka ( diabetes mellitus) je chronické, doposiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktorého výskyt celosvetovo ale aj v Slovenskej republike neustále narastá. Dnes hovoríme o cukrovke ako o epidémii tretieho tisícročia. V súčasnosti sa počet diabetikov vo svete odhaduje na 140 miliónov a podľa prognostických štúdií sa ich počet o 25 rokov zvýši na 300 miliónov.
Cukrovka je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi (hyperglykémia). Zvýšenie hladiny krvného cukru (hyperglykémia) je následkom poruchy vylučovania inzulínu a/alebo účinku inzulínu v cieľových tkanivách. Pri cukrovke okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody. Zvýšené hodnoty krvného cukru v priebehu rokov vedú k poškodeniu ciev. Postihnutie malých ciev (diabetická mikroangiopatia) sa prejavuje zhoršením zraku, poškodením funkcie obličiek a nervov. Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) zapríčiňujú nedokrvenie končatín, srdca a mozgu.
Na reguláciu hladiny cukru v krvi je nevyhnutná prítomnosť hormónu inzulínu. Inzulín sa produkuje v tzv. B- bunkách Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Z pankreasu sa inzulín vylučuje do krvi a potom sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu rôznych buniek ( predovšetkým svalových , tukových, pečeňových buniek). Naviazaním inzulínu na svoj receptor sa glukóza dostáva do buniek. Inzulín predstavuje kľúč , ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke cukor z potravy nemôže byť vychytaný bunkami, zostáva teda v krvi, a preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi (hyperglykémiu). Keď je hladina cukru v krvi veľmi vysoká, časť cukru prechádza do moča. Odtiaľ je názov diabetes – čo znamená pretekať a mellitus čo je sladký ako med.
Rozoznávame 2 základné typy cukrovky :
Cukrovka 1. typu: tento typ cukrovky je podmienený imunologicky, organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu) - ktoré v zdravom organizme produkujú hormón inzulín. Nastáva porucha systému odolnosti, organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k pomalšiemu alebo rýchlejšiemu usmrcovaniu týchto B-buniek , čo vedie k úplnému zániku tvorby inzulínu. Pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia , bezvedomiu a smrti pacienta. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých , môže sa však vyskytnúť aj u jedincov starších ako 30 rokov. K typickým klinickým príznakom cukrovky 1. typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie.
Cukrovka 2. typu: tento typ ochorenia predstavuje viac ako 90% všetkých prípadov cukrovky. Začína sa väčšinou po 40 roku života, avšak v posledných rokoch sa táto hranica posúva aj do mladších vekových skupín Cukrovka 2. typu je podmienená nerovnováhou medzi produkciou inzulínu v B- bunkách pankreasu a účinkom inzulínu v cieľových tkanivách ( svalové, tukové, pečeňové tkanivo). Cukrovka 2. typu je typické civilizačné ochorenie. Musíme mať pre ňu určité dedičné ( genetické) dispozície ale tie má možno tretina populácie a nie všetci ochorejú. Aby však vznikla cukrovka 2. typu dôležitú úlohu hrajú faktory vonkajšieho prostredia. Najdôležitejším vonkajším faktorom je nadváha a obezita, ktorú má 60-90% týchto pacientov. Pri cukrovke 2. typu sú klinické príznaky zvyčajne menej výrazné ako pri cukrovke 1. typu. Často ochorenie môže prebiehať mesiace až roky skryto a manifestuje až komplikáciami ( napr. príznakmi poškodenia nervov). Na cukrovku 2. typu treba myslieť aj pri rôznych opakujúcich sa kožných a močovo-pohlavných infekciách. Niekedy môže viesť k diagnóze svrbenie. K odhaleniu môže dôjsť aj pri očnom vyšetrení pre poruchu zraku. Často sa cukrovka 2. typu diagnostikuje počas pobytu v nemocnici pre úplne iné ochorenie ( napr. pre srdcový infarkt, porážku).