Prečo je nutné cukrovku liečiť?
Cukrovka je jednou zo závažných príčin chorobnosti (morbidity) a úmrtnosti (mortality) v modernej spoločnosti.
Jedným z hlavných dôvodov nutnosti včasnej a agresívnej liečby cukrovky je predchádzanie (prevencia) akútnych a chronických komplikácií cukrovky.
K akútnym komplikáciám cukrovky patria:
1. Akútne stavy spôsobené vysokou hodnotou krvného cukru ( akútne hyperglykemické stavy):
· diabetická ketoacidóza aj jej najťažšie štádium – diabetické bezvedomie ( kóma)
· hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav - je akútnou komplikáciou predovšetkým starších diabetikov 2. typu
2. Laktátová acidóza - okyslenie organizmu (acidóza) spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej (laktátu) v organizme..
3. Nízke hodnoty krvného cukru (hypoglykémie)
K chronickým komplikáciám cukrovky patria:
A. Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia- mikrovaskulárne komplikácie cukrovky)
Postihnutie malých ciev pri cukrovke (diabetická mikroangiopatia) sa klinicky prejavuje najmä poškodením obličiek ( diabetická nefropatia), poškodením očí ( diabetická retinopatia) a poškodením nervov (diabetická neuropatia). Pri vzniku diabetickej neuropatie sa kombinuje zložka cievna aj nervová.
Diabetická retinopatia je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách aj na Slovensku. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10-20- krát vyššie ako u nediabetikov. Cukrovka môže postihovať rôzne súčasti oka, avšak najčastejšie poškodzuje sietnicu . Postihnutie sietnice oka pri cukrovke je charakterizované špecifickými zmenami. Postihnuté sú predovšetkým sietnicové vlásočnice (kapiláry).
Diabetická nefropatia je ochorenie obličiek, ktoré vzniká v priamej príčinnej súvislosti s cukrovkou. Pri diabetickej nefropatii sa vyvíjajú špecifické zmeny v drobných cievach obličkových klbôčok (glomerulov). Následkom ich postihnutia sa zhoršuje filtračná schopnosť obličiek, v moči sa objavuje albumín, neskôr bielkoviny a postupne dochádza k zlyhaniu obličiek. V tomto štádiu je už proces nezvratný.
Diabetická neuropatia je definovaná ako difúzne, nezápalové poškodenie funkcie a štruktúry periférnych nervov: motorických, senzitívnych a vegetatívnych. V prípade postihnutia nervov nôh a rúk hovoríme o periférnej (somatickej) neuropatii. Súčasne sa však poškodzujú aj nervy, ktoré idú k jednotlivým orgánom v tele a vtedy hovoríme o autonómnej (vegetatívnej) neuropatii. Najčastejšie sa v klinickej praxi vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia. Jedná sa o postihnutie nervov nôh a rúk. Symetricky postihuje časti tela v rovnakej výške. Zvyčajne začína od špičiek prstov na nohách až neskôr na rukách. Najzávažnejšou komplikáciou senzomotorickej neuropatie nôh je vznik diabetickej nohy. Pod pojmom diabetická noha rozumieme chorobné zmeny , ktoré postihujú tkanivá na nohe pod členkom. Postihuje asi 15-25% pacientov s cukrovkou. Diabetici majú až 40-krát vyššie riziko amputácií na dolných končatinách ako nediabetici.
B. Postihnutie veľkých ciev pri cukrovke (diabetická makroangiopatia- makrovaskulárne, srdcovo-cievne komplikácie cukrovky)
Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) je súhrnné označenie pre aterosklerotické zmeny na veľkých a stredných tepnách diabetikov (kôrnatenie tepien). Ochorenia spôsobené aterosklerózou sú najčastejšou príčinou úmrtí diabetikov.
Rozdiely v makroangiopatii u diabetikov na rozdiel od aterosklerotických zmien u nediabetikov sú len kvantitatívne. V klinickom obraze postihnutia veľkých ciev pri cukrovke (diabetickej makroangiopatii) prevládajú prejavy postihnutia vencových (koronárnych ) srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien ( cievne mozgové príhody) a končatinových tepien (ischemická choroba dolných končatín), aj keď ateroskleróza je lokalizovaná aj v iných častiach cievneho riečiska (napr. v obličkových tepnách). V porovnaní s nediabetickou populáciou rovnakého veku sa ischemická choroba srdca vyskytuje 2,5-3-krát častejšie, ischemická choroba dolných končatín 2-4-krát častejšie a cievne mozgové príhody sa vyskytujú 2-2,5-krát častejšie v diabetickej populácii než u nediabetikov.
Diabetici 2. typu, ktorým doposiaľ nezistili žiadne makroangiopatické (srdcovo-cievne) komplikácie, sú napriek tomu ohrození úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia v tej istej miere ako nediabetici po prekonanom srdcovom infarkte.
Opatrenia zamerané na predchádzanie (prevenciu) predovšetkým chronických komplikácií môžeme rozdeliť na opatrenia závislé od pacienta a opatrenia závislé od lekára.
Opatrenia závislé od pacienta:
Pri nadváhe a obezite je to zníženie energetického príjmu dodržiavaním diétnych opatrení a zvýšenie energetického výdaja zvýšením pohybovej aktivity. Ďalším opatrením je zákaz fajčenia.
Opatrenia závislé od lekára:
Lekár podáva rôzne lieky, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľových hodnôt hladín krvného cukru (glykémii), glykovaného hemoglobínu , krvných tukov, krvného tlaku, na ovplyvnenie prítomnosti už malého množstva bielkoviny v moči (mikroalbuminúrie) ako aj na zníženie zvýšenej zrážanlivosti krvi.